Hajdúszoboszló: Vraj najväčší aquapark v strednej Európe


Tobogány i pre náročných, bez tlačenice aj napriek návalu ľudí za prijateľné ceny a bez šance rozumieť. Aj o tom bol náš výlet do Maďarska.

Nie niekam ďaleko, hlavne k vode a nech to stojí za to. Trošku „googlenia“ a všeznalý ujo nám odporúča vraj najväčší aquapark v strednej Európe. Letný vodný raj s názvom Hajdúszoboszló. Výpočet kilometrov, test low costu, skvelé vyhliadky – poďme na to!

Štart z počiatočnej destinácie bol tentoraz o čosi odlišný, než býva u nás zvykom. Vyrazili sme značne popoludní a ako objasním neskôr, nebol to úplne najlepší nápad. Mierne nedorozumenie v štvorčlennej posádke, výsledkom čoho bola prudká neznalosť miestnych pomerov a ako vždy – bez rezervácie ubytovania.

Na hraniciach s Maďarskom sme skúsili posledné zúfalé pokusy o nájdenie nejakého bodu, od ktorého by sme sa mohli pri hľadaní ubytovania odraziť. Nie len, že sme nenašli nič, čo by nebolo neobsadené, avšak z asi dvadsiatich telefonátov sa nám nepodarilo zohnať nikoho so znalosťou akej- takej angličtiny, alebo iného svetového jazyka (rozumej nemčinu, francúzštinu a samozrejme slovenčinu). Nepomohlo dokonca ani naše „esperanto“ (pre neznalých pod týmto pojmom treba rozumieť používanie akýchkoľvek slovných, či vetných tvarov z akéhokoľvek jazyka, prípadne gestikulácie všetkého druhu, ktoré by mohli viesť k cieľu – porozumeniu. Začalo to byť naozaj zúfalé, tak sme zavolali pokročilému lingvistovi, znalému tohto uchulahodiaceho stredoeurópskeho jazyka. Naučili sme sa po maďarsky naspamäť vetu v doslovnom znení – „Máte izba dnes štyri osoby? Áno? Nie?“ Ani v trojhviezdičkovom hoteli, ani v penzióne túto zapeklitú šifru neboli schopní (alebo skôr ochotní?) rozlúsknuť, a tak sme hodili telefóny za chrbát, pripútali sa a vydali sa do južnej zeme. Samozrejme, po istom čase prišlo na rad zaplatenie diaľničného poplatku. Neskôr som sa dozvedel, že vraj je to možné i dištančne, online. Neuveriteľné, každopádne by nás to stálo jednu hádku na benzínke, kde obsluha, z pochopiteľných dôvodov, hovorila jedine domorodou rečou a pri pokuse o akékoľvek nadviazanie kontaktu, či iba pousmiatie sa sme boli počastovaní internacionálnymi nadávkami v spojení so slovom „Slováci“. Nuž, zatiaľ to nie je nič moc, ale budeme sa snažiť sami seba presvedčiť, že sme skrátka kápli na nesprávnych ľudí. Práskneme do koní a frčíme po diaľnici smerom na východ.

Vzhľadom na všetky zdržania, príchod sa nám podaril okolo 21:30 a ako ostrieľaní európski roadtrip cestovatelia sme vedeli, že vyhliadky nie sú najlepšie. Dnes bude s ubytovaním problém. Našťastie nám cestou do Hajdúszoboszló iniciatívne zavolala jedna pani, ktorú sme asi pred hodinkou oslovili s možnosťou ubytovania. Perfektným esperantom nám vysvetlila, že má niečo k dispozícii a dala nám adresu. Tak sme teda o cca 21:30 zastali pred jej domom a za neutíchajúceho dažďa pani vyšla von a vcelku prísnym spôsobom skonštatovala „Here, no cimra. Idite.“ A tak sme ju nasledovali. Ani jej kamarátka však nemala pre nás voľné miesta, a tak sme sa vrátili pred jej dom. Nasledovalo niekoľko telefonátov tejto šarmantnej neznámej s asi pol dedinou a napokon sa niečo predsa len podarilo. Štrnásť EUR na osobu a máme dvojizbový prerobený bytíček na jednu noc. Paráda! Zajtra vraj spíme inde („Tomorrow, zurück moj dom“), ale my sme radi, že môžeme byť radi. Spíme do 09:00, pripravíme raňajky a pálime do vodného raja.

Parkovisko je strážené i nestrážené. Strážené je, pochopiteľne i platené, menej pochopiteľne je umiestnené na suchej tráve, čo sa mi veľmi nepozdáva, ale v prípade požiaru (viď kauza Vincov les) to máte aspoň od koho vymáhať. Poplatok je niekoľko eurový, nestojí za reč. Prichádzame k vstupnej bránke, slečna na pokladni má isté znalosti angličtiny, čo je skvelé. Pri vysvetľovaní naozaj zložitého vstupného však stráca schopnosti, a tak len odvetím, že chcem nejaký normálny balík služieb. Za EUR 18/študent nám predáva lístky do aquaparku, prihodím nejaké to euríčko a máme jednu skrinku. S miernymi rozpakmi ideme dnu. Skrinka je vo svojej podstate prerobená kabínka na prezliekanie. Priestory pre spoločné prezliekanie sú pro bono. Aj pri viacčlennej návšteve teda stačí jedna a môžete do nej uskladniť bez rozpakov i niekoľko debničiek lahodného moku, či celý letný šatník. Cennosti nechávame tu a vydávame sa do najväčšieho aquaparku v strednej Európe, aby sme konečne zažili niečo, čo pocit z návštevy Maďarska zlepší. Prechádzame okolo bazénikov s pár vírivkami, malým priestorom na vodné pólo, detský bazénik a okolo stánky s občerstvením. Zatiaľ celkom fajn. K dispozícii je minigolf – za extra poplatok, pričom za ten sú aj v podstate všetky ďalšie ponúkané služby, ktorých je celkom dosť (stolný tenis, iné športy, saunová sekcia, ba dokonca vodný bicykel). Ak sme teda čakali kúpu all inclusiv lístka, sen sa rozplynul, ale vstupné bolo vcelku priateľské, a tak si za zábavky môžeme priplatiť. Ideme ďalej. Priestranný plavecký bazén, možnosť prenájmu lehátka, ďalšie stánky a konečne tá vysnívaná umelá pláž, o ktorej sme si prečítali. Oproti nám je pirátska loď (ktorá je skrátka iba loďou a žiadne multifunkčné využitie ako napríklad skokanský mostík na nej nečakajte), vedľa nás palmy a okolo i nejaký piesok. Vyzerá to fajn, aj keď na obrázku to bolo o čosi lepšie. Prináša sa muzika, okolo 12:00 to vraj spustia. Nuž, uvidíme. Zložíme si deku na trávu a pokračujeme v prehliadke. Sauny vynechávame, vonku je 38 stupňov už dva mesiace, chceme zimu. Termálny bazénik, detský bazén priestranný bazén len tak, na šantenie, vedľa jazero. Je to naozaj veľké, o tom niet pochýb. Narazili sme na plot, toto je zrejme všetko. V diaľke sa týčia tobogány, uvidíme, či sú v cene.

Čvachtanie pri pirátskej lodi, kúpa extrémne lacnej loptičky a výdatný obed za EUR 3 (gyros s bohatou prílohou). Všetko je super, až na to, že viac ako v aquaparku ste na mega veľkom kúpalisku. Odhodlávame sa na tobogánovanie a prichádzame k bránke, kde kontrolujú vstup. Očakávame, že nás pošlú kúpiť si ďalší lístok, avšak omyl – táto časť je zahrnutá! Ihneď po prekročení brány nám dochádza, že sme boli veľmi hlúpi. Práve tu je celá pointa aquaparku. Priestranné vírivky, umelé vlnobitie, soft a medium tobogány, za nimi extrémna zóna (ktorá naozaj je extrémna), dokonca aj niečo, čo sme identifikovali ako „kačičkové korýtko“ – prúd vody, v ktorom sedíte na nafukovacom kolese a on vás unáša. Toto už je iná pesnička. Vyskúšali sme všetko, stálo to naozaj za to, jedinou škodou je, že v extrémnej zóne sme čakali na jednu jazdu i viac ako pol hodinu, tak to radšej necháme po vyskúšaní kvality „extrém“ tak a vraciame sa k bežnému leňošeniu a medium tobogánom. Tie sú bez nafukovačiek sólo, s nafukovačkami pre jedného, dvoch i piatich! Dve kolá kačičkovania, zopár oznamov po maďarsky a ideme do bufetu. Samozrejme, nikde nečakajte znalosť akéhokoľvek jazyka. Používame preto internacionalizmy – presso, mojito a podobne. Opäť oznamy po maďarsky, ideme si zahrať vodné pólo a vidíme veľké mraky. Medzi tým sa blíži záverečná hodina a kúpaliskový „dozor“ sme doviedli do takého zúfalstva, že nám dlho vyhlasovaný oznam tlmočí i v angličtine, nemčine a poľštine. Vraj sa blíži veľká búrka, a preto prosia, aby sme opustili aquapark. Väčšina ľudí výzvy ignoruje, do zatvorenia zostáva ešte nejaká ¾ hodinka. Vyhlasujúci plavčík je po dvadsiatich minútach a približujúcich sa bleskoch tak zúfalý, že oznam vyhlási i v slovenčine! Naozaj neuveriteľné, nakoľko podľa ŠPZ parkujúcich áut je asi šesťdesiat percent návštevníkov z východného Slovenska. Ľudia sa pomaly balia a my s nimi.

Ubytovanie je tentoraz skromnejšie, naša známa z prvého dňa nás hostí u svojej matky. Pýta si EUR 6 za noc, my sa tvárime trochu znechutene, pretože máme štyria jednu izbu. Po jej odchode sme však veľmi spokojní. Kuchynku si delíme s párom starších Rumunov, máme však i terasu pod viničom, kde večer môžeme debatovať. Ďalší deň sme sa vydali na spoznávanie okolitých miest, čo nebol až tak najlepší nápad. Opäť teploty atakujúce 40 stupňov a my sme sa ledva plazili po rozpálenom námestí Debrecínu, či Miškovcu. Neexistencia dostupného informačného centra nás už ani veľmi neprekvapuje, rovnako ani o nič lepšia znalosť akéhokoľvek jazyka, no aspoň esperanto začína fungovať. To už je ale iný príbeh a o ňom možno nabudúce...


Sumarizácia: Hajdúszoboszló Hungarospa rozhodne stojí za to. Ceny sú omnoho prijateľnejšie, než u nás, kvalita služieb na úrovni a zabavia sa malí i veľkí. Rozmanité bazény, voda teplá i studená, skvelé tobogány a aj pri obrovskom návale ľudí je areál dostatočne veľký. Pripravte sa však na absolútnu neznalosť akéhokoľvek jazyka okrem maďarčiny, nemožnosť platiť platobnou kartou a otravné nosenie peňazí pri sebe (opäť raz som mal po azda pätnástich rokoch možnosť vidieť tú úžasnú plastovú trubičku na drobné, ktorú sme kedysi nosili na kúpalisko). Nuž a posledné varovanie, ktoré som azda ešte nikdy neurobil – v hlavnej sezóne si určite zabezpečte ubytovanie dopredu!

Znalosť svetových jazykov: * (Pri našej škále od 1 do 5 je to jednoznačne 1, čiže najhoršie, čo môže byť. Ak neviete po maďarsky, budete dosť stratení. Z Európy sme horšie spomienky mali azda iba na Francúzsko, no tam aspoň chcú pochopiť naše esperanto.)

Ceny: ***** (Výborné! Oproti našim aquaparkom sú náklady na celodenný pobyt výrazne lacnejšie. Skrátka – bez problémov.)

Otravný faktor: *** (Otravných potulujúcich sa predavačov ako pri mori naozaj nenájdete – veľké prekvapenie, však. Reklamy v okolí je ale naozaj dosť, v samotnom aquaparku je to OK. Čo hnevalo bola potreba mať peniaze pri sebe – elektronický čip alebo niečo podobné je tu utópiou. Rovnako mrzí orientácia v kúpalisku bez akýchkoľvek informácii a neprehľadný cenník.)

Platba kartou: * (Slabota. Na kúpalisku sa dá platiť kartou iba pri vstupe -  za lístky. )

Dĺžka výletu: 3 dni
Počet osôb: 4 ks
Najazdených kilometrov: cca 850 (vrátane Debrecínu a Miškovcu)
Cena na osobu: EUR 85

novinky: