Slávnostné odhalenie sôch grófa Ladislava Rákociho a grófky Alžbety Rákociovej staršej v Zborove
Slávnostné odhalenie sôch grófa Ladislava Rákociho a grófky Alžbety Rákociovej staršej v Zborove
V nedeľu 18. mája 2014 boli v parku pred Šerédyovským kaštieľom v Zborove odhalené dve sochy. Lipové drevorezby v životnej veľkosti zobrazujú dve významné postavy miestnych dejín – grófa Ladislava Rákociho a jeho manželku grófku Alžbetu. Obidve sa značne pozitívnym spôsobom zaslúžili o rozvoj miestnej cirkvi a obce.
Gróf Ladislav Rákoci sa narodil 29. apríla 1633 v Zborove ako prvorodený a zároveň jediný syn grófa Pavla Rákociho a grófky Anny Petkö de Hettes. V dvorskej kaplne v Zborove bol dňa 22. mája 1633 pokrstený zborovským farárom Cypriánom Košickým a biskupom z Rábu Štefanom Zenycim. Krstným otcom mu bol sám ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Páznáň a krstnou matkou grófka Katarína Palffyová de Erdöd – vdova po Žigmundovi Forgáčovi. Teda už na ústvite jeho života sa od neho očakávali veľké veci. Miestny duchovný tieto všeobecné očakávania vyjadril v zápise do matriky nasledovne: „Vivat Deo Ecclesiae, Patrie, Amicio, Magnorum Parentum maxima Indolis et Spei Propago.“ - Nech najväčší potomok nádejí a vrodených vlastností veľkých rodičov žije Bohu, cirkvi, vlasti a priateľom. Túto zbožnú motlitbu miestneho farára Ladislav svojim životom naplnil.
Ladislav nemal ľahký život – ako trojročnému mu zomrel otec a matka sa odobrala na večnosť, keď mal päť rokov. Až do svojich pätnástich rokov žil vo Viedni, kde bol vychovávaný spolu so synom kráľa Ferdinanda III. Potom sa vrátil na svoje makovické panstvo, kde sa ujal úradu, ktorý zdedil po otcovi – bol dedičným županom šarišskej stolice.
Ladislav sa zásadným spôsobom zapísal do dejín obce Zborov a makovického panstva predovšetkým dvoma ústyhodnými počinmi. V roku 1659 inicioval rozsiahlu prestavbu Rákociovskej kúrie v centre obce, ktorá sa na nasledujúce storočia stala hlavným sídlom makovických pánov v čase mieru ako aj administratívnym centrom panstva. Do dejín cirkevnej obce sa zapísal dodnes najväčšou rekonštrukciou farského kostola sv. Margity Antiochíjskej. V roku 1662 totiž inicioval a financoval kompletné zasklepenie hlavnej lode, stavbu novej murovanej veže, a prístavbu dvoch bočných kaplniek.
Svoju pozemskú púť gróf Ladislav ukončil predčasne – padol v boji s Turkami pri Varadíne dňa 17. mája 1664 len ako 31-ročný. Nezanechal po sebe žiadneho mužského potomka, čím jeho vetva vymrela po meči. Napriek krátkemu životu ale zanechal na tomto svete stopu, ktorá pretrvala až dodnes. Je nazamýšľanou skutočnosťou, že jeho socha bola osádzaná práve 17. mája 2014 – teda presne v deň 350.tého výročia jeho tragickej smrti.
Ladislavova manželka Alžbeta Bánffyová z Horných Michaloviec sa tiež pričinila o vzrast miestnej cirkvi, vzdelanosti a kultúry. Svojmu manželovi dala dve dcéry – Alžbetu a Borbalu. Grófka Alžbeta Rákociová staršia dala z vďačnosti Bohu za to, že sa vyliečila z dlhej a ťažkej choroby vyzdobiť pôsobivou štukovou ornamentikou južnú bočnú kaplnku v kostole sv. Margity v Zborove. Odvtedy sa táto kaplnka volala aj oratórium rodiny Rákociovej. Tento umelecký klenot sa nám zachoval v nepoškodenom stave až dodnes a patrí medzi najvzácnejšie historické a umelecké pamiatky obce. Bohužiaľ zdravie grófky Alžbety bolo natoľko krehké, že zomrela v rozpuku mladosti dňa 12. augusta 1663 ako 34-ročná.
Podnetov na zhotovenie týchto sôch bolo hneď niekoľko. V prvom rade občianskemu združeniu ŠOK, ktoré túto aktivitu realizovalo, išlo o to, aby sa bohaté dedičstvo zborovských dejín dostalo viac do povedomia miestnych občanov. Neide pritom len o občasné pripomínanie si faktov, ale o sprítomnenie odkazu minulosti v našej každodennej realite. Zborovčania sú právom hrdí na svoju bohatú históriu, ale mnohí pristupujú k tejto téme neosobne. Týmto počinom sme chceli priblížiť dávnu minulosť prostredníctvom predloženia životného príbehu konkrétnych ľudí. Práve tento osobný dotyk nám umožní lepšie pochopiť abstraktné „veľké“ dejiny. Pozitívny príklad týchto osobností navyše môže inšpirovať aj súčasného človeka k väčšiemu záujmu o obec, región či štát, v ktorom žije.
Druhým cieľom bolo skrášliť novovzniknutý verejný priestor parku pred Šerédyovským kaštieľom umeleckými drevorezbami, ktoré okoloidúcim majú čo povedať. Tí sa môžu zamyslieť nielen nad osudmi dávnych panovníkov, ale aj pocítiť dotyk krásy, ktorú s nimi chcel umelec svojim dielom zdieľať. Tá nemá byť „vykázaná“a „uzamknutá“ len v galériách alebo zbierkach súkromných zberateľov, ale má byť pevnou súčasťou našich životov.
Autorom sochy grófky Alžbety je Tomáš Tvardzík z Kožian, ktorý ju vyhotovil v roku 2012 na Zborovskom sladkom dreve. Sochu grófa Ladislava vytvoril Mgr. Martin Grega v lete 2013. Obom patrí veľká vďaka za to, že sa zverenej úlohy zhostili bravúrne aj napriek značne obmedzeným finančným možnostiam organizátorov. Našťastie aj dnes sa nájdu mladí ľudia, ktorí chápu význam verejnoprospešných projektov a sú týmto spôsobom ochotní prispieť k zlepšeniu svojho okolia.
Vďaka patrí aj obci Zborov, ktorá sa sčasti podiaľala na finančných a materiálnych nákladoch a podporovala projekt aj morálne. V nepospednom rade sa patrí poďakovať členom a sympatizantom občianskeho združnie ŠOK, menovite Jaroslavovi Janekovi, Jánovi Šurkalovi st., Jaroslavovi Šurkalalovi, Dávidovi Buchalovi, Pavlovi Pňakovičovi, Mariánovi Štefuríkovi ml., Slavomírovi Geffertovi ml., Jozefovi Šoltýsovi a ďalsím, ktorí pracovali pri zabezpečení vhodného dreva, pri úprave sôch ako aj ich montáži priamo v parku. Bez ich nezištnej pomoci by sochy nemohli vzniknúť.
Na záver mi ostáva vyjadriť nádej, že sôch v parku bude postupne pribúdať, pretože existuje mnoho významných osobností, ktoré si takúto poctu nepochybne zasluhujú.
Fotogaléria